Uzdravenie vnútorného dieťaťa

„Vnútorné dieťa“ je jedným z tých pojmov, ktoré sa používajú pravidelne, ale sú trochu mätúce a v podstate len málokto presne vie, čo sa tým myslí.

Každý si to vysvetľuje a používa po svojom. Niektorí pod tým rozumejú „detský archetyp“, iní „dieťa vo vnútri dospelého“. Sú aj takí, ktorí to spájajú so „zázračným dieťaťom“ a dokonca niektorí hovoria, že ide o „ranené dieťa“.

Čo to teda naozaj znamená? A ako vám pomôže pri realizácii pozitívnych zmien vo vašom živote to, keď sa spojíte so svojím zraneným „vnútorným dieťaťom“?

Pred niekoľkými dňami som absolvoval neuveriteľné profesionálne hypnoterapeutické sedenie s Marisou Peer (bolo to online a zadarmo). Počas tohto stretnutia nás Marisa vracala do detstva, aby sme tam odstránili akékoľvek traumatické skúsenosti, ktoré u nás vyústili do strachu z odmietnutia.

Hypnoterapeutické stretnutie bolo naozaj silné a mňa to donútilo premýšľať o koncepte „vnútorného dieťaťa“.

Pozrime sa teda na to, čo to znamená a zároveň sa zamyslime nad piatimi, prekvapivo silnými spôsobmi, ako môžeme uzdraviť svoje zranené „vnútorné dieťa“.

Čo je to vnútorné dieťa?

Pojem „vnútorné dieťa“ sa nevzťahuje na žiadnu časť nášho mozgu. V mozgu neexistuje žiadne miesto, ani žiadna taká časť, ktorá by bola vyhradená pre detské myšlienky.

Skôr je to tak, že vnútorné dieťa existuje ako detský aspekt, alebo ako aspekt nevinnosti v podvedomej mysli človeka. Odzrkadľuje dieťa, ktorým sme kedysi boli, a to v jeho „pozitívnych“ aj „negatívnych“ aspektoch.

V našom podvedomí, v našom vnútri, čakajú všetky tie nesplnené, nenaplnené potreby a potlačené detské emócie, rovnako aj tá detská nevinnosť, prirodzené nadšenie a tvorivosť. Čakajú na to, že budú uspokojené a zrealizované.

Potlačené emócie sa týkajú všetkých vecí, ktoré nás, ako dieťa, iní naučili necítiť vtedy, keď sme chceli získať lásku, keď sme chceli byť milovanými. Výsledkom je to, že nám bola ponúknutá iba pozornosť (čo nie je to isté, čo láska), a to tiež len vtedy, keď sme poslúchali a robili to, čo chceli ostatní.

Tomu, aby sa to takto stalo, sa ani nedá vyhnúť, keď rodičia, vzdelávanie a spoločnosť zavádzajú pravidlá a štandardy, ktoré nás majú socializovať na to, aby sme sa stali fungujúcimi ľudskými bytosťami.

V skutočnosti je dobré, že sa to stane. Obmedzenia sú potrebné na pochopenie hraníc a na to, aby sme sa, ako ľudské bytosti, rozvíjali. Výsledkom toho však je, že vnútorné dieťa vo vašom vnútri sa stále drží v tom pocite smútku, hnevu a traume, čo vyplynulo z pocitu odmietnutia.

Ide o jednoduché príklady vecí, ktoré sa naučíme počas toho, keď nás vychovávajú. To vyúsťuje do pocitov odmietnutia.

Pocity odmietnutia vznikajú vetami, ako: „lepšie urobíš, ak nepovieš, čo si naozaj myslíš“, „ani sa nesnaž získať to povýšenie, lebo ty na to nie si dosť chytrý“, „sex je zlý“ a „musíš svojich rodičov urobiť šťastnými.“

Spojenie s vnútorným dieťaťom sa zameriava na to, aby naše vedomie jasne uvidelo všetky tie obmedzenia, ktoré nám boli v detstve okolím naprogramované do podvedomia.

Vtedy a za pomoci tohoto spojenia prídete na to, čo sú korene ťažkostí, ktorým čelíte ako dospelý človek.

Ako uzdravovať zranené vnútorné dieťa

Hlboko v nás zostávajú a prežívajú spomienky na skúsenosti, ktoré sme získali ako deti. Tieto spomienky naďalej žijú a komunikujú s prítomnosťou.

Naše vnútorné dieťa je zdrojom našej vitality a tvorivosti. Rozvíjanie vzťahu s naším vnútorným dieťaťom pomáha uzdravovať emocionálne problémy, ktoré vyplývajú z nerešpektovania tejto časti seba v čase nášho dospelého života.

V našich dospelých životoch existuje veľa tlakov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo toho, že vyhasne plameň nášho vnútorného dieťaťa, ktoré vo vnútri stále žije.

Proti týmto tlakom môžete bojovať tým, že sa spojíte so zdrojom vášho detstva.

Tu je 5 spôsobov, ako sa dá okamžite spojiť s vašim vnútorným dieťaťom

1. Nadviažte spojenie so svojím detstvom

Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je „cestovanie časom“ späť do vášho detstva.

Môžete to urobiť tým, že si napíšete zoznam vecí, z ktorých ste mali radosť vtedy, keď ste boli mladí. Strávte nejakú časť dňa snívaním a oživením týchto spomienok tak, ako keby sa to dialo práve dnes.

2. Identifikujte svoje špecifické vnútorné dieťa

Existujú vzorce detstva, ktoré sú spoločné pre väčšinu ľudí. Pozrite sa na to, ktorý z uvedených vzorcov vás osloví a uvidíte, čo sa dnes objavuje vo vašom živote.

Tu sú niektoré z príkladov:

Opustené dieťa: Toto vnútorné dieťa sa často objavuje v prípade, že rodičia svojmu dieťaťu nevenujú dostatok pozornosti.

Tento ich postoj sa môže zdať relatívne nevinným, lebo rodičia mohli byť veľmi zaneprázdnení. Avšak môže to byť aj oveľa vážnejšie, ak to vychádza zo zneužívania alebo zanedbávania.

Hravé dieťa: Toto dieťa je zdravé, no často zanedbávané v dospelosti. Pamätáte si, keď ste sa cítili hravo, spontánne a zabávali ste sa bez toho, aby ste sa za to cítili vinnými, bez toho, aby ste sa museli za svoju radosť ospravedlňovať a necítili ste úzkosť?

Bojazlivé dieťa: Toto dieťa dostalo veľa kritiky a pravidelne prežíva úzkosť, keď sa mu nedostáva dostatok pozitívnej spätnej väzby. Kvôli neustálemu kritizovaniu, ktorému muselo čeliť v detstve, v dospelosti podvedome očakáva, aby jeho konanie niekto iný schvaľovať a povoľoval.

3. Napíšte svojmu vnútornému dieťaťu list

Môžete to urobiť vo forme ospravedlnenia, ak máte pocit, že žijete životom, ktorý nezodpovedá tomu, čo chce vaše vnútorné dieťa.

Alebo môžete napísať jednoduchý list, v ktorom vysvetlíte, že v dnešnom štádiu svojho života chcete budovať silnejší vzťah so svojím vnútorným dieťaťom.

4. Venujte pozornosť svojím pocitom

Vaše vnútorné dieťa je citlivé a zraniteľné. Je dôležité, aby ste venovali pozornosť obavám a neistote vášho vnútorného dieťaťa, rovnako ako radosti a pocitom úžasu, ktoré často vznikajú pri spojení sa so svojím vnútorným dieťaťom.

Počas dňa sa prihláste k svojmu vnútornému dieťaťu a opýtajte sa: „Ako sa teraz cítiš?“

5. Buďte si vedomí vášho vnútorného kritika

Jednou z najväčších ťažkostí, ktorej som čelil pri trávení času s mojím vnútorným dieťaťom, bolo to, že som sa cítil ako blázon.

Teraz som dospelý a cítim sa niekedy hlúpo za to, že som sa pokúšal spojiť s pocitmi, ktoré som mal v čase, keď som bol dieťaťom. To hovoril môj vnútorný kritik.

Záver

Počúvať tento hlas je dôležité. Rovnako je dôležité načúvať hlasu svojho vnútorného dieťaťa. Všetky tieto hlasy si zaslúžia, aby boli vypočuté a tým, že ich počúvate, im dávate priestor na to, aby vytvárali to, ako sa dnes cítite.

Čo si myslíte o týchto spôsoboch spájania sa so svojím vnútorným dieťaťom? Uvažujete o iných metódach, ktoré by vám mohli byť užitočné?

Spracovala: Silavedomia.sk

Nákupný košík