Negatívny deň... - Blog-články anjelskej pomoci - Anjelská pomoc

Mysli negatívne a celý deň bude na h….

Dnes som si všimla dve postaršie dámy, ako vášnivo debatujú vedľa mňa. Jedna mala už také vrásky okolo úst, ktoré aj napriek obrovskému slnku boli do očí. No keď som sa započúvala do ich rozhovoru, tak Páni, to bolo niečo. Jedna sa sťažovala na život, na celý svet. A druhá zašla ešte trochu ďalej a jej najčastejšie vety boli asi takéto – To je strašná krava, všetci sú debilní, celé je to na hovno! Rozmýšľala som, čo za super život tieto dve ženy majú. Sršala z nich zlosť a vypúšťali jedno jedovaté slovo za druhým. A tak som si pomyslela – Chúďatká, toľko negativity je v nich. Zistila som, že čo vyžaruješ, ako sa vyjadruješ, čo si myslíš a ako zmýšľaš, taký život ti jednoducho aj patrí.

Určite aj vy poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorých podľa ich slov život bičuje. Ešte len oči otvoria a už sa sťažujú. Všetko je zlé a ľudstvo ešte nevynašlo nič, čo by im bolo po vôli. Napríklad také počasie. V lete sa sťažujú, že je im teplo a horúčavy ich zabíjajú. V zime sú zase naštvaní, prečo je vonku zima a mínusové teploty, inokedy im nevyhovuje dážď, inokedy sneh, inokedy ich rozčuľuje ešte aj dúha na oblohe… Jednoducho, majú to ťažké, ešte aj to poondiate počasie je proti nim. Rovnako to majú aj v medziľudských vzťahoch. Nenarodil sa človek, ktorý by im vyhovoval. Každý je blbý, sprostý, zákerný, všetci im ubližujú… Títo ľudia sú chudáci, celý život si preserú tým, že myslia negatívne. Rovnako negatívne vyzerá aj ich život. Poznáte to, všetko, na čo myslíš, si do svojho života pritiahneš, všakže? Možno by niekedy len stačilo trošku sa nad sebou zamyslieť a pozerať sa na život a na svet aj cez tie pozitívnejšie okuliare. Optimizmus ešte nikomu oči nevypálil!

Surfovanie na vlne šťastia a pokoja

Rovnako je to aj s nami. Ak sa hneď ráno naladíme pozitívne, je veľká šanca, že náš deň bude bezproblémový. Ak sa naladíme na rozzúreného čerta, tak potom sa nemôžeme čudovať, že celý deň sa ponesie v čertovsky zlom duchu. Každým dňom zisťujem, že všetko okrem pár vecí môžeme “riadiť”. My si určujeme, ako budeme zmýšľať, ako sa naladíme a aký deň prežijeme. Nielen deň, ale aj život. Ak sa rozhodneme prežiť ho príjemne, musíme tak o ňom aj zmýšľať. Ak dopustíme, aby nás naša myseľ zvalcovala, tak verte, že sa jej to raz – dva podarí. Ak sa naladíme na pozitívnu vlnu, môžeme celý deň presurfovať na vlne šťastia, radosti a hlavne pokoja. Niekedy nás vytáča hrozne veľa vecí a pritom – úplne zbytočne.

Strom, ktorého nepoložil ani vietor, ani búrka, ale…

Minule som čítala o krásnom príklade. Predstavte si obrovský krásny strom. Zdravý a mocný. Zápasil s nepriazňou počasia, šľahali ho vetry, búrky, chlad, sneh, horúčavy… Napriek tomu žil a ani uragán ho nezlomil. Nuž a potom sa vedľa stromu nasťahovali malé mravčeky. Toľko do neho ďobali, toľko mu strpčovali život, až jedného dňa začal postupne vysychať a nakoniec strom zomrel. Presne takto je to aj s naším životom. Veľké veci nás nedostanú, zato tie malé drobnosti nám ho vedia tak skomplikovať, že jeden by povedal, raz nás dostanú buď na psychiatriu, alebo na patológiu. Občas naše drobné starosti pripomínajú tých mravcov a čím viac ich budeme živiť, o to je väčšia šanca, že nás zlikvidujú.

Záväzok – Dnes sa nebudem hnevať

Naučila som sa a pozor, stále sa učím, že drobné starosti sú nepodstatné. Nevenujem im veľa pozornosti a normálne ich vytesňujem. Sú situácie, keď vás niekto naštve. Kvôli čomu inému, ako kvôli blbosti. Poniektorí sa touto blbosťou trápia hodiny a dni a tí vytrvalejší aj týždne. Naučila som sa, že viac ako päť minút sa drobnostiam nevenujem. Predstavujem si tie mravce na tom veľkom strome… A nechcem, aby ma zožrali. Rovnako sa učím, že čím menej sa budem hnevať a živiť v sebe zlosť, tým lepšie a spokojnejšie sa mi bude žiť. Pre mňa, pre človeka s darom pre paniku a občasnú hystériu, je to veľká skúška života, ale pomáha to. Verte mi. Občas mám dni, keď sa ráno prebudím a dám si záväzok – Dnes sa nebudem rozčuľovať a ani na nikoho hnevať. A že by tých situácií, keď vám strieka pena nervov ešte aj z uší, bolo, o tom niet pochýb. Naučila som sa krotiť  – záväzok je záväzok. Nutkanie urobiť nervovú scénu mám už ráno cestou do práce, keď ma iný vodič chce naštvať. Nedám sa, nepopustím. Radšej si vypeckujem hudbu v aute, nech ma náhodou osud nepokúša. Takto sa krotím celý deň a keď vidím, že vlna hnevu prichádza, prebijem ju niečím pozitívnym. Funguje to. Takto pozitívne a pokojne sa môžete vlniť nielen jeden deň, jeden týždeň, jeden mesiac, ale možno aj jeden celý život. Ak do neho vnesiete pozitívnu energiu, pokoj a úsmev, verte, že ho budete mať tisíckrát spokojnejší a krajší ako tie dnešné dve ženské, z ktorých úst šľahali plamene. Tie nech sa nesťažujú na nepriazeň osudu, pretože – Každý sme si strojcom vlastného šťastia a Aký život si urobíš, taký ho máš 🙂

Ľudmila

prevzaté: https://slabikarprezenu.wordpress.com