Pokora je staromódna, ale zázraky bez nej neurobíte - Blog-články anjelskej pomoci - Anjelská pomoc

Stretávam rôznych ľudí, rôzne kolektívy ľudí a čoraz viac zisťujem, že v tejto spoločnosti chýba POKORA. Mladí ľudia rýchlo “vystrelia” a začnú sa dávať do pozície, v ktorej by ešte aj samotný Boh mal konkurenciu. Slušnosť sa vytráca, nastáva takzvané kastovanie ľudí. V pracovnom kolotoči sa pohybujem dvadsať rokov. Nie som teda už ani mladá, ale zato ani stará, no naučila som sa, že nech sa deje čokoľvek a nech si každý hovorí, že Pokora je staromódna, myslím si, že POKORA musí byť stále “in”. Ak nemáte pokoru a slušnosť, môže sa rýchlo stať, že tak rýchlo, ako vyletíte, tak rýchlo a TVRDO spadnete.

Pracovné kolektívy sa menia a ľudia v nich sa menia ešte viac. V priebehu týždňov, mesiacov či rokov stretávam ľudí, ktorí ako keby slovo POKORA vymazali zo svojich životov a dnes už ani nevedia, čo vlastne je. Nechápu jeho význam a toto slovo je pre nich komplikovanejšie ako naučiť sa ovládať jadrovú elektráreň. Takýchto ľudí, ktorí na pokoru zabudli, poznám mnoho. A po niektorých z nich dnes už ani pes neštekne. Ak sa vydávate na cestu, ktorá by mala byť stabilná, poctivá a úspešná, tak nech sa dostanete na akýkoľvek post, na akúkoľvek pozíciu, nech sa aj zajtra stanete milionárkami, nezabudnite, že POKORU nikdy zo svojho života nevynechávajte. Machrov, ktorí na ňu zabudli, sú plné dejiny. A nie všetky prípady dopadli najlepšie 🙂 Dnes som sa teda zamyslela, prečo je POKORA tak veľmi dôležitá. A to nielen v súkromnom, ale i v pracovnom živote.

Vážte si ľudí

Nehovorím, že každého. Nehovorím, že si treba vážiť arogantných blbcov, uvrieskaných zakomplexovancov, namyslených frajerov a lenivcov. To určite nie. Deliť ľudí, s ktorými pracujete či sa stretávate (náhodne aj nenáhodne), na urodzenosť a plebs je niečo, na čo by ste rýchlo mali zabudnúť. Nech sa stretnete s kýmkoľvek, základom je – byť k ľuďom slušná a vážiť si ich prácu. Stretla som mnohých ľudí, ktorí sa napríklad upratovačkám v kancelárii zásadne nezdravili. Keď sa ich spýtate, prečo, s aroganciou v hlase vám odpovedia – A prečo by ma mala zaujímať? A ja tvrdím – Pretože je človek, pretože táto pani, o ktorej živote vieš akurát tak hovno, sa ti stará o to, aby si nežila ako v chlieve… Aspoň v práci. Doma ti ten tvoj chlieb poupratovať nevie, no v práci našťastie áno. Nemať pokoru k ľuďom, ktorých stretneme a ktorí pre nás niečo dobré urobia, je otras. A verte, že v živote sa to nevypláca. Každý, s kým prichádzate do kontakte, je človek. Tiež má svoj život, možno aj príbeh, ktorý nie je vždy najľahší. Slušne sa pozdraviť, prehodiť pár viet, z vás robí VEĽKÉHO človeka. Byť empatická, slušná a pokorná – to je základ, ktorý vás v živote môže vyšvihnúť veľmi ďaleko. Viete, každý jeden človek – známy i neznámy – si ľahšie zapamätá milého človeka ako arogantného debila.

Svet nestojí a nepadá na vás

Niekedy máme pocit, že všetko vieme najlepšie, že sme sa narodili ako multitalenty a odborníci na všetko. Radi ukazujeme svoju silu a niekedy nás tá sila tak prevalcuje, že sa z nás stávajú doslova debily. Chceme mať takýto imidž medzi ľuďmi? S najväčšou pravdepodobnosťou NIE. Zažila som už mnoho situácií, kedy boli ľudia, ktorí si mysleli, že bez nich to nepôjde. Akonáhle sa niečo stalo a boli mimo hry, všetci zistili, že bez nich to ide. Často omnoho lepšie, pokojnejšie a príjemnejšie. Vedieť vychádzať s ľuďmi je pravidlo číslo jeden. Mať pochopenie – tak sa tomu hovorí. Kto si neváži iných ľudí, nebude si vážiť ani seba, ani svoju vlastnú matku. Ak sa dostanete do kolektívu a máte spolupracovníkov, treba ich brať ako rovnocenných partnerov. Teda, hlavne pokiaľ máte tímovú prácu. Vedieť byť tímovým hráčom je veľmi dôležité. Ak s niekým pracujete na projekte, pošlite vlastné ego do hája. Nemusíte mať stoj čo stoj pravdu len vy. Snažte sa iných ľudí počúvať a učte sa od nich. Ak prídu so skvelým nápadom, berte ho a poďakujte sa im za to. Verte, že dopredu nás neposúvajú len naše nápady, dopredu sa musíme posúvať s ľuďmi, ktorí sú tiež šikovní.

Nestrpčujte život iným

Poznáte tú vetičku – Ach, tá vstala ľavou nohou, hore zadkom. Sú ľudia vo vašom okolí, ktorým prvý krok hneď zrána jednoducho nevyjde. Potom je s nimi celý deň hotové peklo. To je tá situácia, keď si viete predstaviť deň radšej na rozhorúčenej Sahare bez kvapky vody ako v prítomnosti niekoho, kto sa zrovna v ten deň nevyspinkal do ružova. Nikdy nerobte tú chybu, že vlastnú nasratú náladu začnete prenášať na iných ľudí. Ak máte problém vy, nemusia ho mať všetci, s ktorými sa v ten deň stretnete. Rovnako to platí aj opačne, samozrejme. V príjemnej, pokojnej atmosfére dosiahnete omnoho lepšie výsledky, ako keď budete celý deň pobehovať ako zúrivý tiger v klietke a všetkým STRPČOVAŤ život a prácu. Ak vás aj čokoľvek štve, snažte sa odosobniť. Vždy v takýchto situáciách sa spýtajte – Čím si títo ľudia zaslúžia, aby som dnes preniesla svoju zlú náladu na nich? Odpoveď je jasná – NIČÍM. Veď možno aj tí ľudia majú v ten deň svoje starosti, trápenia a tiež vás nimi nezaťažujú. Verte, že s úsmevom pôjde všetko hladšie.

Ste tie, ktoré si zapamätajú

Svet je malý a či chceme, alebo nechceme, stále všetci beháme ako malé deti po jednom pieskovisku. Stretávame rôznych ľudí. Niektorých si všimneme viac, iných menej. Nikdy však neviete, kto všetko si všíma vás. Robiť radosť iným svojou energiou je víťazstvo, ktoré vás môže tiež posunúť vpred. Sú ľudia, ktorých si iní nezapamätajú. Sú totiž nevýrazní ako šedé myšky. Sú ľudia, na ktorých chcú iní rýchlosťou blesku zabudnúť. Spájajú sa im s nimi najhoršie zážitky. A sú ľudia, ktorých si iní zapamätajú. Prečo? Pretože možno pri vás si povedali vetu – Táto žena mi urobila deň krajším už len tým, že sa na mňa usmiala. Imidž hysterky – kto z nás by ho chcel mať? Ale imidž pohodovej ženy, tak to je to, o čo by sme sa mali snažiť.

Ľudmila

prevzaté:  https://slabikarprezenu.wordpress.com/